BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN

ÚRYVOK Z KNIHY

Pianistka

I
Učiteľka klavíra Erika Kohutová vletí ako víchor do by-tu, ktorý obýva s matkou. Matka Eriku rada volá „ty moja malá víchrica“, veď to dieťa je občas také rýchle. Túži po tom, aby matke ušlo. Erike ťahá na štyridsiatku. Čo sa týka veku, matka by jej ľahko mohla byť starou matkou. Erika prišla na svet až po mnohých neľahkých rokoch manželstva. Otec svojej dcére okamžite odovzdal štafetu a odstúpil.

Erika nastúpila, otec odstúpil. Okolnosti Eriku naučili neotáľať. Ako vír jesenného lístia prefičí cez dvere a usiluje sa nebadane zmiznúť vo svojej izbe. Tu sa však už pred ňou zjaví mama a volá Eriku. Na výsluch a na odstrel, inkvizícia a popravná čata v jednej osobe, štátom i rodinou jednohlasne uznaná autorita matky. Matka pátra, prečo sa Erika vracia domov až teraz, tak neskoro. Posledný žiak, zahanbený Erikiným výsmechom, odišiel už pred tromi hodinami. Vari si myslíš, milá Erika, že nezistím, kde si sa tárala? Dieťa matke bez vyzvania odpovedá, ale nikto mu neverí, veď dieťa rado klame. Matka počíta do troch, dlhšie nečaká.

Už pri dvoch dcéra poskytuje odpoveď, ktorá má však od pravdy ďaleko. Teraz jej z ruky vytrhnú aktovku plnú nôt a odtiaľ sa na matku hneď usmieva trpká odpoveď na všetky otázky. Štyri zväzky Beethovenových sonát sa o stiesnený priestor rozpačito delia so šatami, ktoré voňajú novotou. Matka hneď hromží. V obchode, ešte pred chvíľou, pôsobili šaty nastoknuté na vešiačiku tak lákavo, pestro a hebko, teraz tu ležia ako pokrkvaná handra, prebodávaná matkiným pohľadom. Tie peniaze neboli určené na šaty! Teraz ich niet. Tieto šatočky mohli byť zvečnené ako záznam vo vkladnej knižke Rakúskej sporiteľne, keby sa človeku nelenilo vytiahnuť ju z bielizníka, kde sa skrýva za plachtami. Dnes sa však peniaze vybrali na výlet, prebehol výber z konta a výsledok vidíme pred sebou: zakaždým, keď sa niekto spýta, kam sa podeli peniaze, musí si Erika navliecť tieto šatočky. Tu matka kričí: Premárnila si si tak výplatu! Jedného dňa sme mohli mať nový byt, ty sa však nedokážeš ovládať a máš akurát handru, ktorá onedlho vyjde z módy. Matka všetko odkladá na neskôr. Nič netreba hneď. Svoje dieťa chce však neprestajne a stále chce vedieť, kde ho zastihne, keby mame náhodou hrozila smrť. Matka sa zrieka súčasných pôžitkov, aby si ich vychutnala v budúcnosti. A tu si Erika musí kúpiť akurát šaty!, takmer ešte pominuteľnejšie ako majonéza na žemli s rybím filé. Nie o rok, ale už o mesiac budú tieto šaty zúfalo nemoderné. Peniaze nevyjdú z módy nikdy.

Plný formát