BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN

ÚRYVOK Z KNIHY

Táto strana raja

Amory sa presvedčil, že písanie pre Nassauský literárny časopis by mu nič nedalo, ale že dostať sa do edičnej rady Princetonského denníka by pre každého znamenalo veľa. Jeho hmlistá túžba stvoriť niečo nesmrteľného v Anglickej dramatickej spoločnosti zanikla, keď prišiel na to, že najdôvtipnejší a najnadanejší poslucháči sa sústreďujú v klube Triangel, komediálnej hudobnej skupine, ktorá na Vianoce každoročne podnikala veľký okružný zájazd.

Medzičasom, cítiac sa medzi spolužiakmi čudne osamotený a nepokojný, plný nových túžob a ambícií, čo mu búrili myseľ, nechal prejsť prvý semester medzi závisťou na zárodočné úspechy iných a medzi čudovaním sa a pohoršovaním spolu s Kerrym, prečo ich okamžite neprijali medzi ročníkovú elitu.

Množstvo popoludní preležali v oknách Dvanástky a pozorovali, ako sa ich ročník trúsi do jedálne a nazad, všímali si nohsledov, ktorí sa už pripútavali k význačnejším spolužiakom, obzerali si osamotených bifľošov, ich náhlivú chôdzu a sklopené oči, a závideli veľkým školským skupinám ich blaženú bezpečnosť.

„My sme tá sprostá meštianska trieda, to je to!“ ponosoval sa raz Amory Kerrymu, keď vystretý na pohovke s premyslenou presnosťou míňal škatuľku cigariet Fatima.

„No a čo? Prišli sme do Princetonu, aby sme nadobudli sebavedomie pred malými univerzitami – aby sme ich prevyšovali, mali viac sebadôvery, lepšie sa obliekali, odpútali sa…“

„Veď nie že by som mal niečo proti blýskavému kastovnému systému,“ pripúšťal Amory. „Som rád, keď je hore zopár veľkých zvierat, božemôj, Kerry, lenže ja musím byť jedným z nich.“

„Nateraz si, Amory, len upotený meštiak.“

Amory chvíľu ležal mlčky.

„Nebudem ním – dlho,“ povedal napokon. „Ale neznášam, keď sa musím ku všetkému dopracovať vlastnými silami. Nechá to na mne stopy, vieš?“

„To sú čestné jazvy.“ Kerry zrazu natiahol krk do ulice. „Tam ide Langueduc, ak chceš vidieť, ako vyzerá – a hneď za ním Humbird.“

Amory vyskočil a hnal sa k oknám.

„No,“ povedal, starostlivo skúmajúc tie kapacity. „Humbird vyzerá výborne, ale tento Langueduc – to je drsný typ, pravda? Tejto sorte nedôverujem. Všetky diamanty sa v surovom stave zdajú veľké.“

Keď vzrušenie prešlo, Kerry vyhlásil: „Ty si literárny génius. Záleží teda len na tebe.“

„Zaujímalo by ma,“ Amory sa na chvíľku odmlčal, „či by som ním naozaj mohol byť. Niekedy si namojveru myslím, že áno. Znie to príšerne a okrem teba by som sa s tým nikomu nepriznal.“

„Len – do toho. Nechaj si narásť vlasy a píš básne ako D’Invilliers v Literárniku.“

Plný formát