BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN
ÚRYVOK Z KNIHY
Vraždy podľa abecedy
List
V júni 1935 som prišiel zo svojho ranča v Južnej Amerike asi na pol roka domov. Prežívali sme tam ťažké časy. Ako všade aj my sme pociťovali svetovú krízu. V Anglicku bolo treba usporiadať rôzne záležitosti a usudzoval som, že ich úspešne vybavím len osobne. O ranč sa zatiaľ starala moja žena.
Vari ani nemusím povedať, že moje prvé kroky na anglickej pôde viedli k starému priateľovi Herculovi Poirotovi.
Medzičasom sa nasťahoval do jedného z najmodernejších činžových domov v Anglicku. Poznamenal som ironicky, že sa ubytoval práve v tomto dome pre jeho prísne geometrické línie a pravidelné rozmery. Nepoprel to.
„Isteže, priateľ môj! Mne je táto symetria veľmi príjemná, vám nie?“
Odpovedal som, že aj tej hranatosti môže byť primnoho, a spýtal som sa ho – hoci vtip bol staršieho dáta – či sa v takýchto hypermoderných ubytovniach už podarilo prinútiť sliepky, aby znášali štvorhranné vajcia.
Poirot sa schuti zasmial.
„Ach, spomínate si na to? Kdežeby! Veda ešte nevypestovala sliepky, ktoré by sa prispôsobovali modernému vkusu. Tie ešte znášajú vajcia veľkosťou a farbou rozmanité…“
Zahľadel som sa na svojho dávneho priateľa. Vyzeral skvele – ani trocha neostarel odvtedy, čo som ho videl naposledy.
„Vyzeráte výborne, Poirot,“ povedal som. „Veď vy vôbec nestarnete! Keby to nebolo nemožné, povedal by som dokonca, že máte menej šedivých vlasov, než keď sme boli spolu naposledy.“
Poirot sa na mňa podíval s rozžiarenou tvárou.
„A prečo by to bolo nemožné? Je to úplná pravda.“
„Chcete povedať, že vám šedivé vlasy černejú a nie naopak?“
„Akurát tak.“
„Ale to je z vedeckého hľadiska nemožné!“
„Vonkoncom nie.“
„Nuž, neviem. Mne sa to vidí proti prírode.“
„Ako obyčajne, Hastings, vaša myseľ sa vyznačuje krásnou nevinnosťou. V tomto vás roky nemenia. Konštatujete fakt a hneď aj ozrejmíte jeho podstatu, pritom si neuvedomujete, že ste to urobili.“
Díval som sa naňho a nevedel som si z jeho slov nič vybrať.
Mlčky vošiel do spálne, vrátil sa s akousi fľaštičkou a podal mi ju.
Držal som ju v ruke a ešte som nič nechápal.
Bolo na nej napísané:
Revivit – vracia vlasom prirodzený odtieň.
Revivit NIE JE farbivo. Dostať v piatich odtieňoch: pre plavé, gaštanovohnedé, tizianové, tmavohnedé a čierne vlasy.
„Poirot,“ zvolal som, „vy si farbíte vlasy!“
„Konečne ste pochopili!“
„Teda preto sa zdajú černejšie, než keď som bol doma naposledy!“
„Celkom tak.“
Úryvok z knihy Vraždy podľa abecedy© Agatha Christe