BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN

ÚRYVOK Z KNIHY

Hodváb

V nasledujúcich rokoch si Hervé Joncour zvolil priezračný život človeka, ktorý už nič nepotrebuje. Svoje dni trávil pod ochranou pokoja. Ľudia v Lavilledieu ho znova začali obdivovať, pretože sa im zdalo, že v ňom vidia presný príklad, ako žiť. Tvrdili, že bol taký aj zamlada, pred Japonskom.

Každý rok sa s manželkou Hélène vybrali na krátku cestu. Navštívili Neapol, Rím, Madrid, Londýn. Raz sa vybrali až do Prahy, kde sa im všetko zdalo ako: divadlo. Cestovali bez presného programu či plánu. Všetko ich ohromovalo: a potajomky aj ich vlastné šťastie. Keď sa im zacnelo po tichu, vrátili sa do Lavilledieu.

Keby sa ho na to boli opýtali, Hervé Joncour by odvetil, že takto budú žiť naveky. Vyznačoval sa nenarušitelným pokojom človeka, ktorý sa cíti na svojom mieste. Z času na čas, za veterných dní, zišiel dolu parkom až k jazierku, celé hodiny stál na brehu a pozoroval, ako sa hladina čerí, vzdúva, vytvárajúc nečakané útvary ligotajúce sa celkom náhodne, všetkými smermi. Vietor bol len jeden: na tom vodnom zrkadle akoby ich však fúkalo tisíc. Zo všetkých strán. Čudesný úkaz. Krehký a nevysvetliteľný.

Z času na čas, za veterných dní, zišiel Hervé Joncour k jazeru a celé hodiny ho pozoroval, pretože sa mu zdalo, akoby videl načrtnutý na hladine nevysvetliteľný krehký úkaz: vlastný život.

Plný formát