BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN



ÚRYVOK Z KNIHY

Kniha nepokoja


233 (1934)

Sloboda je možnosť izolovať sa. Slobodný si vtedy, keď sa môžeš vzdialiť od ľudí a ani potreba peňazí, ani potreba stáda, ani láska, sláva či zvedavosť, ktoré v tichosti a samote nemajú živnú pôdu, ťa nenútia znova ich vyhľadať. Ak nedokážeš žiť sám, narodil si sa ako otrok. Môžeš mať veľkolepého ducha a dušu, no si len vznešený otrok či inteligentný nevoľník – nie si voľný. Za tú tragédiu však nemôžeš ty; za to, že si sa takto narodil, môže len Osud. No beda ak ťa do otroctva núti útlak života! Beda, ak si sa narodil slobodný, schopný vystačiť si sám, oddeliť sa od ostatných, no núdza ťa tlačí do súžitia s ľuďmi! V tom prípade je to tragédia, za ktorú si môžeš sám.

Narodiť sa slobodný je najväčší dar človeka, vďaka nej pokorný pustovník vyniká nad kráľmi i bohmi, ktorí sú silní, ale nedokážu svojou silou opovrhovať.

Smrť je oslobodenie, pretože byť mŕtvy znamená nepotrebovať druhých. Úbohý otrok je nasilu oslobodený od svojich potešení, bolestí, života, ktorý dúfal, že sa nikdy neskončí. Kráľ sa oslobodí od svojich zemí, ktoré nechcel opustiť. Tie, čo rozdávali lásku, sa oslobodia od trofejí, ktoré zbožňujú. Tí, čo vyhrali, sa oslobodia od víťazstiev, ktoré im život predurčil.

Preto smrť povznáša, zaodieva absurdné telo do nepoznanej nádhery. V nej sa človek oslobodí aj proti svojej vôli. V nej už nie je otrokom, hoci za otroctvom nariekal. Ako kráľ – ktorého najväčšou pompou je jeho kráľovské meno a na ktorom by sa smiali, keby bol prostým človekom, no ako kráľ je niečo viac -, tak aj nebožtík môže byť hocako znetvorený, ale je niečo viac, lebo smrť ho oslobodila.

Unavený zatváram okenice na oknách, svet nechávam vonku a na chvíľu som slobodný. Zajtra budem znova otrokom, ale teraz nikoho nepotrebujem, bojím sa iba, aby ma nevyrušil niečí hlas či návšteva; mám svoju malú slobodu, svoje chvíle radostného vytrženia.

Opriem sa do kresla a zabudnem v ňom na život, ktorý na mňa dolieha. Nebolí ma nič, iba to, že som predtým cítil bolesť.

Úryvok z knihy Kniha nepokoja

© Fernando Pessoa (Preklad: Lucia Halová)