BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN
ÚRYVOK Z KNIHY
Nylonový mesiac
O štvrtej stál Andrej pred Luxorkou, na bielizňovej šnúre mal priviazaného psa. Okolo hučala popoludňajšia Bratislava, ponáhľajúca sa, preplnená. Rieka kočíkov, áut, nákupných tašiek, fronty na Večerník. Blikanie neónov s vypadnutými písmenami, trúbenie a cenganie, otázky detí, preplnené električky, dunenie bagra, valiaceho sa ako ukonaný slon. Ľudia s klobúkmi bojujúcimi s večným vetrom, ľudia v otáčavých dverách automatov, ľudia rozjarení voľným večerom.
Bratislava. Jeho mesto, trochu neokrôchané, nohaté ako školák, malomeštiacke, veselé. Mal ho rád. Pes mu sedel ticho pri nohe, mraštil sa nad benzínovým zápachom a Andrej si s ním pripadal komický. Rozjarenosť minulého dňa vyprchala. Bál sa, že príde pekné a pochabé dievča, s ktorým sa bude nudiť.
Vanda prichádzala od sporiteľne, a keď ho zazrela zamračeného so psom, hlasno sa rozosmiala. Mala svetlý zimný kostým, nič na hlave a bola skvelá. I pes to poznal a usmial sa jej v ústrety stareckým úsmevom. Obavy sa vytratili.
Pohladkala zviera medzi ušami.
– Vyzerá ako naša teta Margaréta. Dúfam, že ho nepovedieme k šarhovi?
– Nie. Musíme ho iba zaviesť niekam, odkiaľ by netrafil. Sedel by pred domom a sestre by puklo srdce.
– Do Petržalky! – Zobrala mu šnúru, pes sa dôverčivo pustil za ňou.
– Už som dostala všeličo. Kvety, bonboniéry, akýsi keramikár mi nosil hlinených panáčikov, ale psa mi ešte nikto nepriviedol. – Rozbehla sa na šestku a Andrej cítil, ako ním znova prechádza rozjarenie, akoby vdychoval nadbytok kyslíka.
– S tým psom vás nepustím, – oznámil sprievodca.
– Nemá košík.
– Veď je to celkom malý pes.
Pôvab ho neobmäkčil. Trhol remencom, električka sa zatočila na Štúrovu.
– Nedá sa nič robiť, – pôjdeme pešo.
Úryvok z knihy Nylonový mesiac© Jaroslava Blažková