BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN

ÚRYVOK Z KNIHY

Hlava XXII

Texasan

Bola to láska na prvý pohľad.

Len čo Yossarian prvý raz zazrel kaplána, hneď sa doňho bláznivo zaľúbil.

Yossarian ležal v nemocnici s bolesťami pečene; nechýbalo veľa, aby to bola žltačka. Doktorov zarážalo, že to vlastne žltačka nie je. Keby to bola bývala žltačka, vedeli by ju liečiť. Ak by sa z toho nevykľula žltačka a bolesti by prešli, mohli by ho prepustiť. Ale skutočnosť, že do žltačky stále čosi chýbalo, ich miatla.

Každé ráno za ním prichádzali traja vážni a energickí muži s výrečnými ústami a nevýrečným pohľadom v sprievode vážnej a energickej sestry Duckettovej, ktorá bola jednou z ošetrovateliek na izbe a Yossariana nemala v láske. Prezreli si záznam o chorobe, vyvesený nad posteľou, a nedočkavo sa ho spýtali, či má ešte bolesti. Keď im povedal, že sa cíti stále rovnako, zatvárili sa podráždene.

„Ešte stále nič?“ vyzvedal sa plukovník. Potriasol hlavou a doktori si vymenili pohľady.

„Dajte mu ďalšiu tabletku.“

Sestra Duckettová si poznačila, že Yossarianovi treba dať ďalšiu tabletku, a všetci štyria sa odobrali k ďalšej posteli. Ani jedna ošetrovateľka nemala Yossariana rada. V skutočnosti už Yossariana pečeň vôbec nebolela, ale ani o tom nemukol a doktorov nenapadlo podozrievať ho. Podozrievali ho len z toho, že stolicu má celkom v poriadku a tají to.

Yossarian mal v nemocnici všetko, čo potreboval. Strava nebola najhoršia a jedlo mu nosili až do postele. Boli tu mimoriadne prídely čerstvého mäsa a za horúcich popoludní podávali pacientom chladenú ovocnú šťavu alebo chladenú čokoládu, Okrem doktorov a ošetrovateliek ho tu nikto nevyrušoval. Každé ráno musel síce chvíľu cenzurovať listy, ale potom sa už mohol celý deň bezstarostne povaľovať. V nemocnici bolo príjemne, a zostať v nej dlhšie nebol nijaký problém, pretože teplomer mu vždy ukazoval 38,3. Mal to tu ešte pohodlnejšie ako Dunbar, ktorý musel každú chvíľu odpadúvať, aby mu doniesli jedlo do postele.

Keď sa Yossarian rozhodol, že zvyšok vojny prežije v nemocnici, napísal každému, kto mu len na um zišiel; oznámil, že je v nemocnici, no nikomu neprezradil príčinu. Jedného dňa však dostal lepší nápad. Všetkým známym napísal, že odchádza na veľmi nebezpečnú akciu. „Berú len dobrovoľníkov. Je to veľmi riskantné, ale niekto tam ísť musí. Len čo sa vrátim, napíšem.“ A odvtedy nepísal nikomu.

Všetci dôstojníci na izbe museli cenzurovať listy mužstva, ktoré malo v nemocnici vyhradené samostatné izby. Bola to jednotvárna práca a Yossarian bol sklamaný, keď zistil, že život mužstva a poddôstojníkov je len o čosi zaujímavejší ako život dôstojníkov. Po prvom dni ho zvedavosť celkom prešla. Aby si túto nudu spestril, vymýšľal si rozličné hry. Smrť všetkým prívlastkom, vyhlásil jedného dňa, a z každého listu, ktorý sa mu dostal do rúk, zmizli všetky príslovky a prídavné mená. Nasledujúceho dňa vypovedal vojnu všetkým spojkám. O deň neskôr dosiahol vrchol tvorivého rozmachu; v listoch začiernil všetko okrem spojok a a i. Cítil, že sa mu podarilo zvýšiť v listoch dynamické interlineárne napätie, a správa tak nadobudla omnoho všeobecnejší ráz. Čoskoro sa pustil do oslovení a podpisov, ale vlastného textu sa nedotkol. Inokedy začiernil v liste všetko okrem oslovenia „drahá Mary“ a nakoniec pripísal: „Hrozne po Tebe túžim. A. T. Tappman, kaplán americkej armády.“ A. T. Tappman bol plukovný kaplán.

Plný formát