BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN
ÚRYVOK Z KNIHY
Bez Boha na svete
„Vy ste boli toho času bez Krista — a bez Boha na svete. Ale teraz v Kristu Ježiši vy, ktorí ste kedysi boli ďalekí, blízkymi učinení ste skrze krv Kristovu.“
Efez. 2, 12-13.
Ani starí ľudia nepamätali takej zimy, aká panovala v decembri r. 18.., keď v adventný večer našli rážovanskí furmani pri cintoríne zamrznutú ženu a doviezli ju do rychtárovho domu.
U rychtárky práve sedely niektoré susedky. I dali sa ženy hneď do práce. Jedna rozväzovala zamrzlej plachtu, druhá držala jej hlavu, tretia svietila.
Razom všetky skríkli: „Dieťa, dieťa!“
Zdreveneným ramenom totiž túlila nešťastná žena k mŕtvej hrudi utešené živé chlapčiatko.
Zaplakaly ženy, zaplakalo zobudené dieťa; zvlhli aj furmanom oči.
Chúďatko!
Na tretí deň pochovali neznámu na obecné útraty. A mala vám tá na pohrabe ľudu, čo aká boháčka!
A teraz čo s chlapčekom? Odkiaľ žena bola, nedozvedeli sa ani notár, ani richtár.
„Zostane dieťa na ostudu chudobnej obci,“ stonali daktorí skúpejší. Ale nezostalo; nechala si ho rychtárka sama. A hoc aj nechovala ho ako vlastné, postarala sa predsa, aby nezahynulo.
Motával sa Martinko — to meno mu daly ženy, keď nevedely ako mu kdesi nakrstili, — motával po dome u richtára, ako neprirovnávajúc, malý psíček. Nikto sa skoro na neho ani neobzrel — a len sa predsa chlapča vychovalo. A keď trochu odrástlo, mala v ňom rychtárka dobrú pomoc.
Úryvok z knihy Bez boha na svete© Kristína Royová