BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN

ÚRYVOK Z KNIHY

Vlastmou hlavou

Ficovo rozhodnutie podržať Kaliňáka ešte viac zmobilizovalo opozíciu, ktorá začala zbierať podpisy za odvolanie ministra vnútra. V parlamente aj na ulici. Začiatkom leta 2016 ohlásila sériu mítingov pred rezidenciou Bonaparte, kde počas celých prázdnin protestovali tisícky ľudí proti „zlodejom v politike“. Ďalšie stovky demonštrovali v krajských mestách po celom Slovensku.

Počas jedného protestu pred Bonaparte vyšla na terasu bytu, ktorý si prenajíma Fico, jeho manželka Svetlana a mobilom si fotila dav. „Keď jej demonštranti mávali, mávala aj ona im,“ napísal Denník N. Fica protesty nevzrušovali, podľa neho boli výsledkom „opozičnej nenávisti“. Podpredseda Smeru Marek Maďarič však pripustil, že minister vnútra je v konflikte záujmov. „V záujme Roberta Kaliňáka je čo najrýchlejšie vyšetrenie kauzy Bašternák. Od toho závisí jeho ďalší osud aj podpora, ktorú dnes má zo strany Smeru aj koaličných partnerov.“

Kauza Bašternák rozhýbala aj europoslancov za stranu Smer – Moniku Beňovú a Borisa Zalu. Obaja nepriamo vyzvali Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie. „Keby bol rok 1999 a podobná demonštrácia by sa konala pred domom Mikuláša Dzurindu, na druhý deň by sme urobili veľkú tlačovú konferenciu. Na nej by sme zodpovedných rázne vyzvali, aby situáciu urýchlene riešili a upokojili vášne v krajine. Mám pocit, akoby sme prestali byť schopní reflektovať realitu,“ povedala Beňová. Jej kritika má racionálne jadro, no napriek tomu sa nemožno ubrániť dojmu, že torpéduje Smer aj z osobných dôvodov. Je totiž známe, že Beňová má už dlhšie s Kaliňákom napäté vzťahy.

Boris Zala zašiel ešte ďalej, keď vyzval na odchod ďalších ľudí z vedenia strany. „Ak by sa mal Smer zachrániť a ostať sociálnou demokraciou, musí sa vymeniť väčšia časť politickej garnitúry, ktorá udáva tón. Nie v horizonte okolo roku 2020. Teraz, do roka, roka a pol maximálne.“ Beňovej sa tiež nepáči, že v strane sa nevedie otvorená diskusia. „Ako keby sme si zatvárali oči a uši pred všetkým, čo sa momentálne deje. Nehľadali riešenia a čakali, že to azda nejako prehrmí a utíchne.“ Zala hovorí, že zhruba do roku 2009 rokovalo vedenie Smeru približne raz za mesiac. „Teraz je to tak trikrát za rok. Podľa toho, kedy sa predseda rozhodne,“ povedal mi Zala. Naposledy sa predsedníctvo strany stretlo v lete 2016, témou rokovania bola aj kauza Bašternák. „Všetci zástupcovia regiónov podporili ministra vnútra,“ tvrdil Martin Glváč. V skutočnosti bol pritom za Kaliňákov odchod minimálne Boris Zala a okresná šéfka Smeru v Košiciach Monika Smolková. Zala navyše povedal, že o zotrvaní ministra vnútra vo funkcii sa na predsedníctve nehlasovalo.

Posledný protest pred Bonaparte sa konal začiatkom septembra 2016. Politický boj sa vrátil do parlamentu, kde sa opozícia pokúsila odvolať Fica aj Kaliňáka. Premiérovi však vyslovilo nedôveru len 36 poslancov, ministrovi vnútra o štyroch viac. Opozícia bola paralyzovaná, keďže dvaja z jej lídrov museli riešiť problémy, s ktorými nepočítali. Daniel Lipšic niekoľko dní pred parlamentnou schôdzou zrazil a usmrtil 72-ročného chodca. Následne sa vzdal poslaneckého mandátu. Igorovi Matovičovi hrozilo, že oň príde, pretože si zabudol pozastaviť svoju živnosť. Kauza Bašternák sa po divokom lete vytratila z televízneho spravodajstva aj z titulných strán slovenských denníkov.

Fico s Kaliňákom si mohli na chvíľu vydýchnuť. Podľa informácií zvnútra Smeru však v strane vládlo napätie, hoci navonok jej lídri demonštrovali jednotu. „Viacerí okresní predsedovia, s ktorými som hovoril, sú znepokojení. Kauzu Bašternák totiž nevedia vysvetliť našim voličom. Ani ľudia, ktorí nesledujú politiku denne, neveria, že zaplatil 12 miliónov eur v hotovosti. Vnímajú to ako primitívny daňový podvod, ktorý polícia nechce vyšetriť. Nechápu, prečo s Bašternákom obchodoval Kaliňák, ani to, prečo sa Fico nechce odsťahovať z jeho bytu,“ povedal mi začiatkom októbra 2016 jeden z politikov Smeru.

Plný formát