BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN

ÚRYVOK Z KNIHY

Americký cisár

Zvedení na útek

23. marca roku 1888 zadržala policajná hliadka v dedinke Staré Stawy v západnej Haliči štyroch Slovákov. Staré Stawy ležia neďaleko Osvienčimu, po nemecky Auschwitzu, len pár kilometrov od hranice s Pruskom.

Slováci putovali pešo. Najprv neodpovedali ani na jednu otázku, zaryto mlčali a tvárili sa, že po poľsky nerozumejú ani slovo, len krčili plecami a krútili hlavami. Napokon dal jeden z policajtov najmladšiemu zo skupiny, ešte takmer decku, zopár štuchancov, a až potom sa muži zákona konečne niečo dozvedeli. Chlapi priznajú farbu: pochádzajú z Uhorska, z obce Brutovce v Spišskom grófstve, a chystajú sa vycestovať do Ameriky.

Štyria muži okrem skromného vysvetlenia a pár guldenov nič ďalšie v rukách nemali, a tak ich polícia eskortovala do Starých Stawov a predviedla ich pred starostu, ktorý vystavil príkaz na ich deportáciu naspäť do miesta bydliska.

Skôr než úrad dokázal chudobných mládencov transportovať domov, sa však tridsaťročnému Mathiasovi Komarovi, osemnásťročnému Pálovi Popovicovi, šestnásťročnému Janovi Virosztekovi a štrnásťročnému Jakobovi Komarovi podarilo utiecť. Po mužoch okamžite vyhlásili pátranie, ale márne.

Dolapenie a následné zmiznutie štyroch mladých mužov vyvolá hektickú činnosť a rozsiahlu korešpondenciu medzi haličskými a uhorskými úradmi. Akoby nešlo o neškodných utečencov, ale o nebezpečných zločincov, ktorých treba s nasadením všetkých prostriedkov zatknúť.

Starosta Starých Stawov najprv prípad nahlási nadriadenému úradu v hlavnom meste okresu v Białej. Po Slovákoch ostali iba tri guldeny, ktoré policajti zobrali najstaršiemu zo štvorice, ostatní traja peniaze nemali. Niesli len biednu batožinu – drevený kufor so zámkou a pár uzlíkov –, a tú si pri úteku vzali so sebou. To však starosta v správe neuvedie, zrejme sa bojí, že mu niekto vytkne zanedbanie služobných povinností; aspoň batožinu mohol zabaviť a ustrážiť na bezpečnom mieste!

O mesiac neskôr posiela krajský kapitán z Białej ctihodnému richtárstvu v Levoči list s otázkou, či sa už štyri stratené indivíduá medzičasom vrátili domov. V úradnej listine sa uvádza oficiálny maďarský názov obce Brutócz. Okrem toho majú uhorské úrady vysvetliť, kto Mathiasovi Komarovi a jeho priateľom pomohol dostať sa z Brutoviec na pruskú hranicu. Neskúsení dedinčania by takú cestu sami určite nezvládli.

Haličskí úradníci podozrievajú Simona Herza, zástupcu hamburskej emigračnej agentúry v Osvienčime, ktorý iste zviedol Slovákov na útek, aby im predal lodné lístky do Ameriky. Čo ak sa Herz so štvoricou tajne stretol po úteku zo Starých Stawov a potme mužov prepašoval cez neďalekú hranicu do Pruska? Z pohraničnej stanice Mysłowice sa dá vlakom hravo docestovať až do Berlína a odtiaľ do Hamburgu alebo Brém, dvoch hlavných nemeckých utečeneckých prístavov.

Levočský richtár starostovi Brutoviec prikáže, aby celú záležitosť vyšetril. Nariadi výsluch rodinných príslušníkov všetkých štyroch utečencov. Dozvie sa, že mladíkov k pruskej hranici odviezol spišský povozník. Tam chlapov zadržala c. k. policajná hliadka a zabavila Mathiasovi Komarovi päť guldenov. Dva guldeny mu strážcovia verejného poriadku vrátili a tri skončili na úrade. Tri guldeny, ktoré sa neskôr objavili na krajskom úrade v Białej. Všetko sa zdá byť v poriadku.

„Nič viac sa nevie, len to, že všetci dotyční sa už nachádzajú v Amerike. Na pruskej hranici mal dotyčných vyzdvihnúť pán Simon Herz, ktorý ich autom previezol na druhú stranu,“ uzatvára spis.

Zdá sa, že výpoveď potvrdzuje podozrenie, ktoré padá na vysťahovaleckého agenta. Ako sa mu podarilo nadviazať so Slovákmi spojenie? Vyzdvihol ich v Starých Stawoch? Ako sa o zatknutí dozvedel?

Plný formát