BIBLIOTÉKA LITERÁRNYCH NOVÍN



ÚRYVOK Z KNIHY

Harmonia Cælestis

169

Ako odpoveď na onú ľahkú otázku, ktorá je jeho obľúbená románová postava, môj otec bez rozmyslu vpísal meno mojej matky, ibaže porota, redakcia, literárny život, vzmáhajúce sa meštiactvo, ústredie strany, jágerská kapitula a Viedenský Dvor, ako i moja matka, to nepokladali za odpoveď prijateľnú. Takto sa zoznámili, na papieri.

170
Môj pán otec, nadaný, cynický chrapúň – čo za babku predal svoju dušu komunistom, a tak veľmi sa ich bál, že ani spávať nemohol, a ak aj, budil sa s desivým výkrikom, došvordaný potom, za čo ho susedia viackrát udali, prišla i milícia a napomenula ho, aby viac nereval, kazí obraz mesta, on sa ešte väčšmi vydesil a vo svojom vzrastajúcom zdesení vyvinul metódu, najprv len slabšiu verziu, ktorá spočívala v tom, že si v okamihu výkriku zaraz zapchá ústa, a tak pri prebúdzaní jeho dlaň plesla sťa pružina alebo vráta pasce rovno na ústa, ibaže hlas prenikal, z počiatočného výkriku vzniklo príšerné kvílenie, skučanie, čo, pochopiteľne, susedov neuspokojilo, no neskôr sa mu podarilo docieliť to, aby zaraz začal grcať a zvratky doslova zahatali cestu zvuku, slabučké chrčanie, skôr len pregĺganie a chrčanie sprevádzajúce dusenie už patrilo do súkromnej sféry – zviedol moju mamu, rátala sa medzi jednoduché vidiecke dievčatá, súkromná záležitosť, a stále sa obávala, či sa otcovi nezunuje, atakďalej. Rozprávať to vieš. Hoci trochu splietaš, povedal otec. Ty kladieš zmätené otázky, bránila sa matka. To nič, všetko ma zaujíma. Mydlová bublina… Mydlová bublina. Mydlová bublina? Mydlová bublina. Veľký, pestrofarebný život. Smiech, s ktorým to otec vyslovil, si mama nedokázala vytĺcť z hlavy. Dalo by sa povedať, že bol preduchovnený? bol to preduševnený smiech. Rozprávať, ako obvykle, rozprával mentorsky. Matka prebrala vec so svojou priateľkou Ritou (alebo Petrou?). Jasná vec vraví Rita. Je to ako v Rozprávkach tisíc a jednej noci. Kým rozprávaš, ostane s tebou. Matka sa od radosti zapýrila. Náhle sa zvečerilo. (Ak je tak, darmo bežíš, darmo mi utekáš. Keby sa míňali príhody, dovymýšľam ich, ale to nebude potrebné, lebo život…, ach jaj, život, kým trvá, je nevyčerpateľný.)

Otec – ako súkromná osoba -, keď sa bozkáva, jedno či s cisárom Leopoldom, či s Jánosom Kádarom, používa tridsaťdeväť (kusov) svojich svalov, toľko pracuje, pričom spáli stopäťdesiat kalórií. Ak nie je zamilovaný. Keď je zamilovaný tak: Ojóóój!

Krátky úryvok z knihy Harmonia Cælestis
© Péter Esterházy