Šum času

Jeho bezsenné prehadzovanie sa na posteli vytŕhalo zo spánku Nitu. Každý by tam zostal ležať a predstieral by, že nepočuje ani necíti hrôzu toho druhého. Jednou z nočných môr, ktoré ho pravidelne vytŕhali zo spánku, bolo, že NKVD by im mohlo odňať Gaľu a strčiť ju – ak by mala šťastie – do zvláštneho sirotinca pre deti nepriateľov štátu. Kde by dostala nové meno a novú identitu; kde by sa zmenila na príkladnú sovietsku občianku, slnečničku dvíhajúcu tvár k jagavému slncu, nazývanému Stalin. Preto navrhol, že strávi tie nevyhnutne bezsenné hodiny vonku na medzipodlaží pri výťahu. Nita bola neústupčivá, chcela, aby strávili chvíle, ktoré by sa mohli ukázať ako ich posledná spoločná noc, bok po boku. No jeho argument bol závažný a presadil si svoje.

Prvú noc pri výťahu sa rozhodol, že nebude fajčiť. V kufríku mal tri balíčky cigariet Kazbek a tie bude potrebovať, keď ho budú vyšetrovať. A následne ak ho zadržia. Tohto predsavzatia sa držal prvé dve noci. A potom mu zišlo na um, že čo ak mu zabavia cigarety, len čo vstúpi do Boľšovo domu. No čo ak nebude nasledovať nijaký výsluch, ale iba nejaké ponaučenie. Mohli by pred neho iba položiť hárok papiera a nariadiť mu, aby sa podpísal. Čo ak… Ďalej sa v uvažovaní nedostal. No v každom prípade by cigarety vyšli navnivoč.

A tak nemohol prísť na to, prečo by si nemal zapáliť.

A tak si zapálil.

---

Úryvok z knihy Šum času
© Julian Barnes