Čakanie na Bojanglesa

Vydanie debutu ani nie 40-ročného neznámeho autora Oliviera Bourdeauta sa vo Francúzsku stalo literárnou udalosťou. Čakanie na Bojanglesa je manifestom vedomej nedospelosti namierenej proti škrobenosti tohto sveta, v ktorom vysmieva z povinností a spoločenského tlaku.


Čakanie na Bojanglesa Obálka knihy
Čakanie na Bojanglesa
Olivier Bourdeaut
Vydavateľ: Ikar, 2017
Edícia: Odeon
Formát: kniha, e-kniha
Prekladateľ: Alexander Halvoník
Pôvodný názov: En attendant Bojangles
Prvý vydavateľ: Finitude, 2016
ISBN: 978-80-551-5342-1
 

Martinus (kniha)Martinus (e-kniha)Bux (kniha)Bux (e-kniha)

Odkazy knihkupectiev môžu smerovať aj na iné vydanie titulu


ÚRYVOK Z KNIHY

Rodičia vždy a všade tancovali. V noci s priateľmi, ráno a popoludní len vo dvojici. Občas som si zatancoval s nimi. Vykrúcali naozaj neuveriteľné figúry, prevracali všetko, čo im prišlo do cesty, otec vyhadzoval matku do vzduchu, zadrapoval sa do nej nechtami po piruete, niekedy aj po dvoch, ba i po troch piruetách. Prehadzoval si ju pomedzi nohy, nechal ju poletovať a vrtieť sa okolo neho ako veterník, a keď ju nechtiac celkom pustil z rúk, Mama sa ocitla zadkom na zemi, so šatami rozostretými vôkol seba ako tanierik pod šálkou. Vždy si na tanec pripravovali šialené koktaily s parazólikmi, olivami, lyžičkami a batériou fliaš. Na komode v salóne pred velikánskou čiernobielou fotografiou Mamy skáčcej vo večerných šatách do bazéna bol krásny starý gramofón, na ktorom sa vždy točila vinylová platňa Niny Simonovej s tou istou piesňou: Mister Bojangles. Bola to jediná platňa, ktorá mala právo krútiť sa na prístroji, ostatná hudba sa musela uspokojiť s modernejšou a trocha ošúchanou hi-fi súpravou. Táto hudba bola skutočne šialená, smutná i veselá zároveň, a matku uvádzala zakaždým do rovnakého vytrženia. Hrala dlho, no zastavila sa vždy priskoro, a matka volala, temperamentne tlieskajúc dlaňami: Dajme tam znova Bojanglesa!

Citácia úryvku je použitá v zmysle § 25 Autorského zákona č. 218/2003 Z.z.