Hore visia tmavé oblaky a pod nimi sa nachádzajú chatrné domčeky a hračkársky kostol s hračkárskym krížom, usadený na zahnutom povrchu zeme. Pod touto krivkou energicky kráča malý muž (je však namaľovaný vo väčšej mierke ako budovy) s kosou na pleci a zdá sa, že naňho čaká žena, namaľovaná v rovnakej mierke. Tá však visí dolu hlavou.
Je tu toho ešte viac. Napríklad v líci jalovice dojí dievča kravu.
Juliet sa hneď rozhodla, že túto reprodukciu kúpi rodičom na Vianoce.
„Lebo mi ich pripomína,” povedala Christe, svojej priatelke, ktorá s ňou prišla z Whale Bay na nákupy. Boli v predajni suvenírov vo Vancouverskej galérii.
Christa sa zasmiala. ,,Zelený chlapík a krava? Budú polichotení.“
Christa nič nebrala hneď vážne, musela si z toho vystreliť. Juliet to netrápilo. V tretom mesiaci tehotenstva s dieťatkom, z ktorého raz bude Penelope, jej odrazu prešla nevoľnosť, a preto – či možno z nejakého iného dôvodu – pociťovala návaly eufórie. Stále myslela na jedlo a dokonca ani nechcela ísť do obchodu so suvenírmi, lebo zbadala bufet.
Na tom obraze sa jej páčilo všetko, ale najmä malé postavičky a chatrné budovy vo vrchnej časti. Muž s kosou a žena dolu hlavou.
Pozrela sa na názov. Ja a dedina. Výborne to do seba zapadalo.
„Chagall. Mám rada Chagalla,“ poznamenala Christa. „Picasso bol sviniar.“
Juliet sa tak tešila zo svojho objavu, že ju ani nepočúvala.
„Vieš, čo vraj povedal? Chagall je pre predavačky,“ vysvetlila jej Christa. „Čo je zlé na predavačkách? Chagall mal odpovedať, že Picasso je pre ľudí, ktorí majú smiešne ksichty.“
„Pripomína mi to ich život,“ povedala Juliet. „Ani neviem prečo.“
Christe už o svojich rodičoch niečo porozprávala – že žijú v zvláštnej, ale nie nešťastnej izolácii, hoci jej otec je obľúbený učiteľ. Do istej miery ich izolovali Sarine ťažkosti so srdcom, ale aj to, že odoberali časopisy, ktoré nikto v ich okolí nečítal, počúvali programy v štátnom rozhlase, ktoré nikto v ich okolí nepočúval. Izolovalo ich to, že Sara si šila šaty – občas nešikovne – podľa časopisu Vogue, a nie podľa strihov od Buttericka. Izolovalo ich dokonca aj to, že si zachovávali určitú mladistvosť a nepriberali a nehrbili sa ako rodičia Julietiných spolužiakov. Juliet opísala Sama tak, že sa na ňu podobá – dlhý krk, mierne hrboľatá brada, svetlohnedé jemné vlasy -, a Saru ako krehkú bledú blondínu, jemnú neupravenú krásavicu.
Úryvok z knihy Na úteku
© Alice Munroová (Preklad: Vladislav Gális)
