Dom opustenosti
Autobiografická próza, príbeh kňaza-básnika v neprajnom politickom systéme zobrazuje hĺbku a ťarchu ľudskej skúsenosti. „A keď obyčajne vravievame, že dom stojí, na svojich základoch stojí, tento dom teraz nestál, tento dom ležal na svojich základoch a melanchólia ho prenikala skrz-naskrz, potom vystúpila ponadeň, akoby tento dom celý dvíhala, keď dvíhala sa sama k nebesiam, tak nezadržateľne stúpala do výšky. Bola by stúpala až pred trón Boží, hľadajúc rovnováhu pokoja…” Tiráž a úryvok z knihy
