Pre teba aj zomriem a iné stratené texty

„Chceš tým povedať, že ty robíš peklo zo života mne,“ opravila ho.

„Nie, nechcem. Ale nechajme to tak. Všetko nechajme tak. Už nemám chuť sa s tebou hádať. Neľúbiš ma a ja len nechápem, prečo si na to neprišla, kým sme sa vzali. Takže-“ Zháčil sa. „Kedy sa teda – teda –“

V izbe bolo začiatkom mája chladno a Carrol elegantným krokom podišla k ohňu v kozube.

„Chcela by som tu zostať, kým sa matka nevráti z Európy, povedala. „Čiže ešte dva týždne a môžem si spakovať svojich sedem slivák. Môžem, pravdaže, odísť aj hneď, ak chceš, ale nemám kde bývať.“

„Ty nikam nechoď,“ vyhŕkol Pawling. „Zostaň tu. Pôjdem ja, hneď ráno.“

„Nie ak máš takýto postoj, odsťahujem sa ja. Len som si vravela, že keby som ti neliezla na nervy, mohla by som tu – “

„Neliezla na nervy? Ani trochu si mi neliezla na nervy. Veď – “ Zahryzol si do pery. To bol hlavný dôvod ich rozchodu. Všetkým, čo urobil, jej príšerne liezol na nervy. Úsilie robiť jej po vôli napokon vzdal pred niekoľkými týždňami.

„Samozrejme, že tu môžeš zostať,“ pokračoval sucho. „Ešte dnes si odnesiem zo spálne všetky svoje haraburdy.

„Bude to iba na dva týždne, sľubujem.“

„Veď ja budem len – “ Ani teraz nedokončil vetu. Chystal sa povedať, že bude len rád, ale uvedomil si, že by to nebolo vhodné vyjadrenie. Napriek tomu bolo blízke pravde – v duchu sa upínal k predstave, že tam Carrol ešte zostane, hoci len na dva týždne. Rozchod bol, samozrejme, nevyhnutný – ale tento krátky interval medzi dohodou a samotným činom trochu zmierni a zoslabí dosah ich rozlúčky.