Všeobecná teória zabúdania

Po smrti rodičov zostala bývať u sestry. Von vychádzala iba zriedkavo. Zarábala si súkromnými hodinami portugalčiny, ktoré dávala znudeným stredoškolákom. Okrem toho čítala, vyšívala, hrala na klavíri, sledovala televíziu a varila. Večer po zotmení chodila k obloku a hľadela do tmy s výrazom človeka nad priepasťou. Odete podráždene krútila hlavou:

Čo sa ti stalo, Ludo? Bojíš sa, že spadneš a ocitneš sa medzi hviezdami?

Odete bola učiteľkou angličtiny a nemčiny na miestnom lýceu. Svoju sestru naozaj ľúbila.

Vyhýbala sa cestovaniu, len aby ju nemusela nechať samu. Aj školské prázdniny trávila doma so sestrou. Niektorí priatelia ju za jej altruizmus chválili. Iní však túto prehnanú obetavosť kritizovali. Ludo už nebola schopná samostatného života. Na druhej strane ju však trápilo vedomie, že je sestre na príťaž. Rada si predstavovala, že sú siamské dvojičky zrastené pupkami. Ona je paralyzovaná, takmer
bez života, a Odete ju musí všade vláčiť so sebou. Keď sa sestra zamilovala do banského inžiniera, bola šťastná, no zároveň ju ochromil strach. Volal sa Orlando, bol Angolčan, vdovec a bezdetný. Do Aveira prišiel vyriešiť komplikované dedičstvo. Narodil sa v Catete a striedavo žil v hlavnom meste krajiny a v Dundo, malom mestečku, kde mala sídlo spoločnosť na ťažbu diamantov, pre ktorú pracoval. Orlando požiadal Odete o ruku dva týždne po tom, čo sa prvý raz náhodou stretli v cukrárni. Keďže však vopred poznal dôvody, pre ktoré mohla jeho ponuku odmietnuť, nástojil, aby Ludo žila s nimi v spoločnej domácnosti. A tak už o mesiac bývali v obrovskom byte na najvyššom poschodí jedného z najluxusnejších obytných domov v Luande, ktorému hovorili Dom túžob.

Ludo znášala cestu veľmi zle. Z domu vyšla otupená utišujúcimi prostriedkami, celá sa triasla a protestovala. Cestu lietadlom prespala. Na druhý deň sa prebudila do každodennej rutiny, podobnej predchádzajúcemu životu. Orlando mal bohatú knižnicu a v nej tisíce kníh – v portugalčine, francúzštine, španielčine, angličtine a nemčine, nachádzali sa medzi nimi takmer všetci svetoví klasici. Ludo mala k dispozícii viac kníh, no s časom to bolo horšie ako kedysi, pretože nástojila, aby prepustili dve slúžky i kuchárku s tým, že ona sama preberie všetky domáce práce.

---

Úryvok z knihy Všeobecná teória zabúdania
© José Eduardo Agualusa (preklad: Miroslava Petrovská)