Nylonový mesiac

Zobraziť celý úryvok

Bratislava. Jeho mesto, trochu neokrôchané, nohaté ako školák, malomeštiacke, veselé. Mal ho rád. Pes mu sedel ticho pri nohe, mraštil sa nad benzínovým zápachom a Andrej si s ním pripadal komický. Rozjarenosť minulého dňa vyprchala. Bál sa, že príde pekné a pochabé dievča, s ktorým sa bude nudiť.

Vanda prichádzala od sporiteľne, a keď ho zazrela zamračeného so psom, hlasno sa rozosmiala. Mala svetlý zimný kostým, nič na hlave a bola skvelá. I pes to poznal a usmial sa jej v ústrety stareckým úsmevom. Obavy sa vytratili.

Pohladkala zviera medzi ušami.

– Vyzerá ako naša teta Margaréta. Dúfam, že ho nepovedieme k šarhovi?

– Nie. Musíme ho iba zaviesť niekam, odkiaľ by netrafil. Sedel by pred domom a sestre by puklo srdce.

– Do Petržalky! – Zobrala mu šnúru, pes sa dôverčivo pustil za ňou.

– Už som dostala všeličo. Kvety, bonboniéry, akýsi keramikár mi nosil hlinených panáčikov, ale psa mi ešte nikto nepriviedol. – Rozbehla sa na šestku a Andrej cítil, ako ním znova prechádza rozjarenie, akoby vdychoval nadbytok kyslíka.

– S tým psom vás nepustím, – oznámil sprievodca.

– Nemá košík.

– Veď je to celkom malý pes.

Pôvab ho neobmäkčil. Trhol remencom, električka sa zatočila na Štúrovu.

– Nedá sa nič robiť, – pôjdeme pešo.

Zobraziť celý úryvok