Black-out

Tá chvíľa sa natiahla, Manzano si celkom nelogicky pomyslel na čokoládu a na sprchu, ktorú si chcel dať doma o dvadsať minút, a po nej na gauči pohár vína a ešte na rande s Carlou alebo Paulou v nasledujúci víkend.

Alfa zastala jediným prudkým pohybom. Milimeter pred nárazníkom druhého auta. Manzana to hodilo naspäť do sedadla. Zrazu ho obklopovala hlboká tma, semafory, pred chvíľou ešte zelené, mu zanechali na sietnici iba tienistý odraz. Ozval sa príšerný hluk, trúbenie áut a vrzgot kovu. Zľava sa naň rútili svetlá nákladného auta. Na mieste, kde ešte pred chvíľou stálo svetlozelené vozidlo, práve cez ohňostroj iskier preletela modrá stena. Silný náraz spôsobil, že letel hlavou proti prednému sklu a jeho auto sa rozkrútilo ako na kolotoči, až kým ho nezastavil ďalší náraz.

Omámený Manzano zdvihol hlavu a pokúsil sa zorientovať. Jedno zo stretávacích svetiel osvetľovalo snehové vločky, tancujúce nad čiernym mokrým asfaltom. Z prednej karosérie kúsok chýbal, niekoľko metrov ďalej vpredu uvidel zadné svetlá nákladiaka.

Nepotreboval dlhšie premýšľať. Roztrasenými prstami si odopol bezpečnostný pás, nahmatal mobilný telefón a vybehol z auta. Z kufra vybral lekárničku a výstražný trojuholník. Nemal síce ani potuchy o prvej pomoci – od vodičských skúšok pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa jeho lekárske zásahy obmedzovali na prilepenie náplasti a liečenie opice – napriek tomu schmatol skrinku a trojuholník a utekal. Stihol pritom zaregistrovať, v akom stave je jeho auto. Z ľavej prednej strany a chladiča už toho nákladiak veľa nenechal, ľavé predné koleso bolo zatlačené hlboko do zošrotovanej karosérie. Úplný vrak.

Dvere na strane vodiča nákladiaka boli otvorené. Manzano obišiel kabínu a zmeravel.

---

Úryvok z knihy Black-out

© Marc Elsberg (Preklad: Ľubica Henssen)