Zakrádali sa ako vlci neznámym lesom, pripravení loviť. Zdalo sa, že oči majú zapichnuté do zeme, bola to však kamufláž. Všetkými zmyslami mapovali terén. Dedina už nebola ako kedysi, keď každý každého poznal. To vlkom pomáhalo, neboli podozriví ani náhodným okoloidúcim. Hlavný vlk si musel trasu uložiť do hlavy, tak to celé naplánoval. Mala skončiť na kraji dediny, kde bývali Jano s Martinou. Pred pár mesiacmi si kúpili tretí dom skraja Brezovej ulice.
Bola to klasická biela kocka z tvárnic s rovnou strechou. Pred obývačkou lodžia a kachličkami obložený sokel na priečelí. Typizovaný dom z éry socializmu, akými je zaplavený slovenský vidiek. Kuciakov dom sa ani za tmy nedal pomýliť. Nové okná lemovali stavebné praskliny. Jasný znak, že starý dom bol v rekonštrukcii.
Vlka k nemu priviedol plot z dnes už nemoderných, bielych tehál s kruhovými dierami. Akoby ho sem omylom priniesli z nejakého arabského mesta. O plot sa opierala obrovská plechová brána, z ktorej si slnko roky kradlo farbu.
Našli to, v ten večer splnili plán. V zlomku sekundy zmapovali situáciu okolo domu a rýchlo zmizli ústupovou cestou. Naskočili do auta, ktoré odstavili na konci dediny. Pre túto chvíľu dali Veľkej Mači zbohom.
Na druhý deň hlavný vlk opäť kráčal dedinskou tmou. Už išiel po pamäti. Overoval si, či si trasu zapamätal správne. Pohľad upretý do zeme, ale zmysly pracovali na plné obrátky. Trvalo len krátko, kým ho nohy opäť priviedli na rovnaké miesto. Ten istý plot, tá istá brána, ten istý dom. Už by nezablúdil. Môže sa dať na ústup. Popravisko je pripravené.
Jano Kuciak mal plnú hlavu Talianov. Ich pôsobenie analyzoval už osemnásť mesiacov a finále bolo konečne na dohľad. Z desiatok, možno stovák čiastkových informácií vyskladal príbeh, ako na Slovensku roky fungujú. Všetko sa mu podarilo overiť, všetko sedelo a zapadalo do seba ako ozubené kolieska hodiniek. Nadriadeným v redakcii Aktuality.sk mohol konečne ukázať základ budúceho článku.
S Talianmi v hlave nastúpil v utorok 20. februára 2018 do vlaku na bratislavskej hlavnej stanici. Domov sa vydal po tradičnej trase: najprv rýchlikom do Galanty a potom autom do Veľkej Mače. Sadol si do kupé a opäť nad všetkým premýšľal. Čakalo ho veľké finále.
Vedel, že musí urobiť ešte posledný krok, ktorý zrejme nebude príjemný. Vystúpiť spoza monitora počítača a pozrieť sa do očí ľuďom, o ktorých píše. Bude ich konfrontovať s vážnymi zisteniami a podozreniami z trestnej činnosti. Je to jeho práca, je investigatívny novinár. Chcel sa stretnúť s Talianom Antoninom Vadalom. Tým Vadalom, čo pobehoval na východe Slovenska s vidlami v rukách ako farmár a poberal štedré dotácie.
No Jano mal aj iné informácie. Talianski vyšetrovatelia boli roky presvedčení, že Vadala sa bratríčkoval s jedným z najmocnejších klanov kalábrijskej mafie ‘Ndrangheta, známej ako Libri. Vadala však upútal Kuciakovu pozornosť najmä kontaktmi na Slovensku. Boli medzi nimi aj ľudia z prostredia politických špičiek.
Úryvok z knihy Umlčaní
© Marek Vagovič a kolektív
