Jedenie

Tak odháňal myšlienky na všetko, čo by ho akokoľvek spájalo s realitou, a úkladnou fintou vracal dlh štátu a vyškieral sa mu. Ako? Veď kúpil jednu vychytávku na chytanie kanálov susedných krajín a nemusel pozerať srbskú televíziu. Svojou revoltou div neomráčil establišment, ktorému sa jednoznačne museli nielen gate triasť, ale i čo-to z nich vypadnúť. Jedine sa Capundrekovi nepáčilo, že musí platiť televíznu koncesiu, ktorá je zarátaná v cene za elektriku. Nuž ale „vie sa, kto tu rád kradne!“ ako raz zvolal jeden vo filme, a vie sa, kto je tu najväčší zlodej. Takže Capundrek aspoň nebol celkom podmanený. Nepozeral! Nepozeral a kvit. Pozeral len Chorvátov, Bosnu a Maďarov a hromadu pornografie, ale to už z netu. Na péčko bol chirurg. Všetko mal naštudované. Od herečiek po filmové spoločnosti, ktoré produkovali tie artové skvosty. Nebolo mu v obci rovných, okrem niekoľkých, ktorí tiež boli význační znalci, priam akademici, dalo by sa povedať. Tí keď sa stretli, človek mal dojem, že sedí s učenými ľuďmi, ktorí sú ťažké kapacity vo svojom fachu. Vysoko kvalifikovaní i v teórii, kde z Wikipédie a súkromných sajtov pornofiriem a umelkýň poznali všetky drby z toho sveta, a veru i prakticky napozeraní klasiky i avantgardy z toho poľa. Toto tu teraz neriešime, ale treba vediet, že Capundrek si vedel udržať rovnováhu v tomto živote, v tej chudobe a v tom posratom exode z karpatskej medvedoprcaniny do Srbska a jeho psojebiny. Hviezda božia, kam si nás to zaviedla?!

Takže, ako vravím, Capundrek sa obklopil pohodlím, pornosajtmi a televízorom, kde sa nepozerali domáce kravince. To bola jeho zima a tak ostával normálny.

---

Úryvok z knihy Jedenie

© Ivan Međeši (Preklad: Maroš Volovár)