Súmrak dňa

Nikdy som si nemyslel, že ste tak veľmi na ženy, Stevens,“ pokračoval. „Zdá sa, že to udržuje mladého ducha. Lenže v tom prípade naozaj neviem, či je správne, keď vám pomáham pri takých pochybných schôdzkach.“

Prirodzene, pociťoval som nutkanie okamžite a nedvojzmyselne poprieť zámery, ktoré mi môj zamestnávateľ pripisoval, ale videl som, že keby som to urobil, skočil by som pánu Farradayovi na návnadu a situácia by bola ešte trápnejšia. Preto som tam ďalej bezradne stál a čakal som od svojho zamestnávateľa súhlas s cestou.

Napriek tomu, že tie chvíle boli pre mňa veľmi trápne, v nijakom prípade nechcem viniť pána Farradaya, ktorý nie je v nijakom zmysle nemilý človek; som presvedčený, že jednoducho má rád spôsob doberania, ktorý je v Spojených štátoch nepochybne znakom dobrého, priateľského vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a pestuje sa ako láskyplný šport. Aby som veci uviedol na správnu mieru, mal by som poukázať na to, že takétodoberanie zo strany môjho nového zamestnávateľa bolo pre náš vzťah v oných mesiacoch veľmi typické – aj keď sa musím priznať, že som veľmi neistý, ako mám reagovať. Pravdupovediac, počas prvých dní u pána Farradaya som bol raz či dva razy ohromený tým, čo mi povedal. Raz som sa ho napríklad opýtal, či istého pána, ktorého sme očakávali, bude sprevádzať manželka.

„Nech nám Boh pomôže, ak príde aj ona,“ odpovedal pán Farraday. „Možno by ste ju mohli držať bokom od nás, Stevens. Mohli by ste ju zaviesť do jednej z tých stajní, ktoré sú na farme pána Morgana. A zabávať ju v sene. Možno, že to bude práve váš typ.“

---

Úryvok z knihy Súmrak dňa
© Kazuo Ishiguro